Predkladateľka petície vyjadruje znepokojenie nad tým, že v Taliansku dochádza k obchádzaniu smernice 2006/123/ES, pričom tvrdí, že koncesie jednotlivých podnikov (plážových zariadení) na verejný majetok, ktorý sa nachádza v pobrežnej oblasti a využíva sa na účely cestovného ruchu a voľného času, nesmú obmedzovať prístup verejnosti na pláže. V tejto súvislosti odkazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora z júla 2016, ktorý sa týka koncesií na verejný majetok v pobrežnej oblasti v Taliansku, pričom zdôrazňuje dôležitosť postupov verejného obstarávania v súvislosti s prideľovaním plážových koncesií, k obnove ktorých by nemalo dochádzať automaticky. Okrem toho individuálne záujmy držiteľov koncesií sa nesmú uprednostňovať pred ochranou životného prostredia a krajiny a právom verejnosti na neobmedzený prístup na pláže.