S tromi podpismi, o diskrečných právomociach Komisie v oblasti dohľadu v súvislosti s uplatňovaním práva EÚ členskými štátmi (články 17 a 258 ZFEÚ) 

Predkladateľ petície odkazuje na právomoc Komisie, ktorá jej vyplýva zo zmluvy EÚ (článok 17 ods. 1), dohliadať „na uplatňovanie práva Únie pod kontrolou Súdneho dvora Európskej únie“ a na jej úlohu „strážkyne zmlúv“ a sťažuje sa, že toto ustanovenie poskytuje Komisii veľký priestor na voľné konanie v súvislosti s právomocou rozhodnúť, či proti členským štátom, ktoré si neplnia záväzky, začne konanie o porušení povinnosti alebo nie a kedy (články 258 a 260 ZFEÚ). Na dôkaz toho cituje oznámenie Komisie z 19. januára 2017 „Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva“(2017/C 18/02). V bode 3 Komisia podmieňuje uplatňovanie tejto diskrečnej právomoci vymedzením strategických priorít (s odkazom na rozsudky Súdneho dvora vrátane rozsudku zo 14. septembra 1998 vo veci T-571/93, v ktorom sa zdôrazňuje skutočnosť, že občania neuspejú so žalobami proti Komisii, ak Komisia odmietne pristúpiť ku konaniu o porušení povinnosti). V bode 8 prílohy k danému oznámeniu Komisia uvádza jednoročnú lehotu na preskúmanie sťažností občanov, ale zdôrazňuje, že táto lehota nie je absolútna. Predkladateľ petície sa tiež odvoláva závery (rozhodnutie zo 14. septembra 2017) strategického vyšetrovania európskeho ombudsmana týkajúceho sa načasovania a transparentnosti konania o porušení povinnosti, ktoré sú pozitívnym signálom, keďže Komisia si uvedomuje problém a má v úmysle ho odstrániť, a uvádza osem odporúčaní s cieľom dosiahnuť v tejto oblasti výraznejší pokrok. Na záver predkladateľ petície žiada Európsky parlament, aby prostredníctvom vhodných legislatívnych aktov obmedzil priestor Komisie na voľné konanie pri výkone kontrolných právomocí v členských štátov, ktorými sa prejavuje jej inštitucionálna úloha strážkyne zmlúv.