By L.B. (Italian) on a possible action for damages causeed by the COVID-19 emergency against the European Commission jointly with Germany and Italy 

Predkladateľ, ktorý je právnik, sa sťažuje na značné hospodárske škody v dôsledku zákazu vychádzania v jeho meste (Taranto) v dôsledku COVID-19. Oznamuje svoje rozhodnutie podať žalobu o náhradu škody na Súdny dvor Európskej únie (pozri informáciu č. 1) proti Európskej komisii spoločne s Nemeckom a Talianskom (ako aj žalobu o náhradu škody na vnútroštátne súdy proti Nemecku, Číne a Taliansku). Osobitne odsudzuje taliansku vládu a Európsku úniu za to, že nesplnili svoje príslušné úlohy, pokiaľ ide o požadovanie a uznanie ohrozenia verejného zdravia v nadväznosti na vyhlásenie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o stave ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu (30. januára) a po uverejnení správy o situácii č. 11 (31. januára), ktorá informuje o prvých dvoch potvrdených prípadoch v Taliansku, 6 prípadoch vo Francúzsku, 5 v Nemecku a 1 prípade vo Fínsku (pozri informáciu č. 2).Na tomto právnom základe a podľa článku 168 ZFEÚ (o verejnom zdraví) predkladateľ tvrdí, že Európska komisia mohla koordinovať opatrenia medzi všetkými dotknutými členskými štátmi, a najmä mohla zaviazať Nemecko a Francúzsko, aby nasledovali taliansku iniciatívu a uplatnili zásadu predbežnej opatrnosti s cieľom okamžite zablokovať všetky lety z/do Číny a všeobecne zaviesť operatívne zákazy zamerané na cestovanie cez schengenský priestor. Kritizuje vyhlášku Nemecka (zrušenú 19. marca), ktorou sa zakazuje vývoz ochranných zdravotníckych pomôcok (masky, rukavice, obleky atď.) do iných členských štátov vrátane Talianska.