O potrebe zmeniť nový zákon týkajúci sa zadržiavania osôb v Litve 

Predkladateľ petície analyzuje vykonávanie litovského zákona o zadržovaní osôb, ktoré boli zatknuté a/alebo usvedčené z trestného činu, najmä pokiaľ ide o často uplatňované obmedzenie ich telefonického či osobného kontaktu s inými osobami.Domnieva sa, že zákaz telefonovania alebo osobného kontaktu s ľuďmi, najmä rodinnými príslušníkmi vrátane maloletých detí, často vedie k obrovskému psychickému tlaku na zatknuté osoby a zneužívaniu tejto výnimky stanovenej v zákone (články 22 a 23) zo strany súdov a úradníkov vykonávajúcich kontrolu pred súdnym konaním. V uvedenom ustanovení sa stanovuje úplný zoznam prípadov, v ktorých možno na zadržané osoby uplatniť obmedzenia. Prokurátori a iní súdni aktéri ich údajne systematicky uvádzajú všetky, čo podľa predkladateľa petície nie je v súlade s právom. Toto obmedzenie by malo byť naďalej viazané aspoň na jasné časové obdobie a osobitnú kategorizáciu osôb, s ktorými nemožno telefonovať ani sa stretávať.Predkladateľ petície sa domnieva, že zákaz mať telefonický alebo osobný kontakt s príbuznými, a najmä s maloletými deťmi zadržiavanej osoby, je neprimeraný a v niektorých prípadoch ho možno prirovnať k psychickému týraniu, a to tak zadržiavanej osoby, ako aj rodinných príslušníkov.Predkladateľ petície odkazuje na ústavnú zásadu rovnosti, na základe ktorej nemožno porušovať ľudské práva. Požaduje zmenu zákona, aby sa neobmedzovalo telefonovanie a osobný kontakt s blízkymi rodinnými príslušníkmi, a to v súlade s právom na rodinný život a právami dotknutých detí.