Ľudská starostlivosť potrebuje rešpekt! Menschenwürdige Betreuung braucht Respekt!

Ľudská starostlivosť potrebuje rešpekt!

V roku 2008 bola 24-hodinová osobná starostlivosť uzákonená ako forma prekariátu a nesťažovali sme sa.

Súčasne bol predstavený sociálne prijateľnejší model zamestnaneckého pomeru, avšak s obmedzeniami, prečo bol pre väčšinu z nás od začiatku nedosiahnuteľný. A nesťažovali sme sa.

 Boli sme zavalené byrokraciou, ktorá ďaleko presahuje to, čo musia znášať rakúski živnostníci, a nesťažovali sme sa.

Boli sme konfrontované so sprostredkovateľskými agentúrami a „dohadzovačmi“, ktorí často konali na hranici úžery a nesťažovali sme sa.

Postupne sa na trhu etablovali odmeny za prácu vo výške okolo 3 EUR za hodinu a nesťažovali sme sa.

Sťažovali sme sa, že ručíme celým svojím súkromným majetkom? Že nám boli napriek plateniu celých sociálnych odvodov rodinné prídavky znížené v rozpore s európskym právom? Na neprimerane dlhé konania pred daňovými úradmi? Že u nášho zákonného zástupcu záujmov majú agentúry väčšiu váhu ako my? Že nízke odmeny za našu prácu znamenajú do budúcnosti , že budeme žiť v starobe v chudobe? Že mnohé z nás počas COVID-19 krízy pracovali celé mesiace bez prestávky? Že musíme pri (zdravotných) komplikáciách u opatrovaných osobách, alebo u nás, ostať často bez akejkoľvek náhrady príjmu v krajinách z ktorých pochádzame? DESIATKY TISÍCOK Z NÁS UKÁZALO, ŽE SA NA NÁS DÁ SPOĽAHNÚŤ. ŽE DOKÁŽEME ZABEZPEČIŤ LUDSKÚ STAROSTLIVOSŤ. AJ V KRÍZOVÝCH ČASOCH.

Je načase hovoriť o tom, prečo naše honoráre stále klesajú. O tom, prečo sa štátna dotácia na 24-hodinovú starostlivosť pre opatrované osoby od jej prvého zavedenia pred 13 rokmi nezvýšila ani o jeden cent. Prečo sa neopraviť model 24- hodinovej starostlivosti v zamestnaneckom pomere tak, aby z neho bola skutočná alternatíva k samostatnému modelu (na živnosť) s plnohodnotnou sociálnou ochranou.